Niektori ludia si od rannej mladosti pisu denniky. Ini si starostlivo odkladaju veci, ktore im nezabudnutelne chvile pripominaju. Najtrvacnejsie su vsak spomienky. Tie nepodstatne totiz vyprchaju a zostanu len tie najdolezitejsie. Prirodzeny proces oddelujuci to, co sa ma zachovat, s tym, co ma navzdy zmiznut. Prave preto si aj o 50 rokov spomeniete na jej/jeho pohlad, na konkretne miesto, den a hodinu. Nielen prveho juna...
nedeľa 31. mája 2009
Den deti
Niektori ludia si od rannej mladosti pisu denniky. Ini si starostlivo odkladaju veci, ktore im nezabudnutelne chvile pripominaju. Najtrvacnejsie su vsak spomienky. Tie nepodstatne totiz vyprchaju a zostanu len tie najdolezitejsie. Prirodzeny proces oddelujuci to, co sa ma zachovat, s tym, co ma navzdy zmiznut. Prave preto si aj o 50 rokov spomeniete na jej/jeho pohlad, na konkretne miesto, den a hodinu. Nielen prveho juna...
utorok 17. júna 2008
Convoglio
Cesta vlakom. Deň pekný
Mala strieborný Dell, tvár Jennifer Garner a hlas, ktorý by som dokázal poočúvať dlhšie ako cestou z Bratislavy do Košíc. Kupovala si perlivú vodu, no nemusela, v tej chvíli by som jej sľúbil, že jej vykopem studňu vo francúzskych Alpách s tou najčírejšou vodou na svete. Keď telefonovala, mala ten nejúprimnejší úsmev aký sa vôbec na konci pracovného týždňa dá vyčariť. Obaja sme sedeli v otvorenom kupé, no pre mňa to bol priestor, ktorý som v tej čarovnej chvíli zdieľal len ja s ňou. Každý jej pohyb pôsobil dokonale a preto som dokázal s otvorenými ústami civieť i na to akým spôsobom drží v ruke ceruzku a ako sústredene číta poznámky zo svojich papierov. Je tesne pred deviatou hodinou večer a ona odchádza. S ľahkou zelenou taškou kráča preč z vlaku i z môjho života. Ešte rýchlejšie ako doň vošla. V piatok trinásteho.
Bratislava – Košice (13. júna 2008)
Už dávno som si nevypočul toľko jojkania ako v utorok na ceste vlakom z Trnavy do Bratislavy. Starým vraždám sa totiž nepáčilo, že musia celých 26 minút stáť, pretože vo vlaku neboli voľné miesta na sedenie. Kašľať na vás, najradšej by som vám každej odrúbal nohu, aby ste sedeli permanentne. Má to kostým a zlata päť kíl, čo znamená, že robiť za pás to nejde, ale postáť pár minút, nie, to je veľký problém. Kurnik, ja stojím už od Žliny a ani mi nenapadlo sa nahlas sťažovať. A to nehovorím o tom, že cestujem do nášho hlavného mesta už od desiatej večer, čiže takmer deväť hodín. „Dámy“, keby ste vedeli ako sa cestuje na Ukrajine, v Indii, či Afrike, držali by ste hubu a krok. A ak ste na vyššej úrovni, tak si spravte vodičák a kúpte si auto vy kreple. A koniec-koncov, do uličky sa dá aj ľahnúť a tá podlaha je v podstate karamelová rovnako ako vaše nechutné kostímčeky, tak kde je problém? A skúste si 39vinu v utorok ráno alebo popoludní, by vám ani krv neprúdila do tých vašich tučných nôh. A ty pán štikač lístkov, ty sa tiež netvár ako keby som ti zjedol raňajky. Nezájem, PPE v ušiach a už len myslím na sprchu a sladkú posteľ.
Ostrava – Bratislava (10. júna 2008)
piatok 6. júna 2008
Yeah... and nothing else matters
Po Prahe som sa presunul do západných Čiech. Cesta mi ubehla rýchlo, veď ak si myslíte, že Slovensko je malé, tak Česi sú na tom vlastne čo sa týka vzdialeností podobne. Na Plzni je zaujímavý už začiatok mesta, keď cesta lemuje slávny pivovar – v Československu známy ako Prazdroj, v Európe, ale i mimo nej známy predovšetkým pre značku Pilsner Urquell (btw: okrem nej sa tam vyrába aj Gambrinus, Radegast a Velkopopovický Kozel). Keď som bol na jednom z námestí, mal som pocit, že chmeľ tam rastie namiesto trávy a že ešte aj mestské fontány sú plné piva. Áno, Plzeň, to je mesto piva, ale určite to nie je jediné, čo návštevníkom ponúka. Pilsen, ako znie jeden z názvov mesta, upúta aj architektúrou. Opäť som si len povzdychol, keď som si ju v mysli porovnal s (mojou) Bratislavou.:-/ Mesto je zaujímavé aj ďalšou skutočnosťou, nachádza sa tam až príliš veľa kníhkupectiev a verte mi, nie sú to žiadne pobočky lacných kníh. Žeby to pivo spôsobovalo zvýšený záujem o čítanie? Alebo si tie knihy čítajú roboši zo Slovenska, či z Vietnamu, ktorých je mimochodom v západočeskom centre tiež neúrekom? Atmosféra Plzne sa v mojom žalúdku vygradovala vo chvíľach, keď som si v Restauraci Na Spilce zaháňal hlad rozprávkovou kombináciou čiernych olív, cesnaku, kozieho syra, „topinky“, nivy, čerstvej zeleniny a povinným pollitrákom zlatistého moku. Som rád, že mám tento semester už dávno za sebou a že som práve preto mal možnosť zažiť tri úžasne dni, ktoré si v budúcnosti pokojne zopakujem. Plzeň, počas tých pár hodín si ma presvedčila...
Turné po českých mestách bude pokračovať už v pondelok, keď moja maličkosť navštívi severomoravskú metropolu o ktorej už roky básni Jarek Nohavica. Takže vidíme sa: „Ostravo, srdce rudé, zpečetěný osude.“
pondelok 19. mája 2008
Two Two: Two Two
22:22 Britská formácia The Talks odštartovala svoje vystúpenie skladbou, ktorej názov som zabudol. Ale veď uznajte, ich koncert som absolvoval pred niekoľkými dňami, človek si všetko pamätať nemôže. V Randale je asi 20 ľudí vrátane organizátorov, po prvý raz v živote sa tu dá skutočne dýchať a ja si kvázi vychutnávam malý Pilsner Urquell (Prečo kvázi ? No jednoducho preto, že ja pivo nepijem a podnik na Karpatskej 2 je jediným miestom, kde si ho občas doprajem. Asi preto, že s kofolou by som si tu pripadal ako Miro Jaroš na koncerte Cradle of Filth).
Spevák s klobúkom mi začína pripomínať Petea Dohertyho, ale možno je to len očný klam a ja som si vsugeroval, že z The Talks vyrastie o pár mesiacov ekvivalent Babyshambles. Ale ten nádherný anglický prízvuk, mňam. Keďže je v Randale len tých 20 ľudí začínam z bezpečnej vzdialenosti pozorovať ich správanie a samozrejme aj výzor. Vzhľadom k mojej viackrát empiricky overenej heterosexualite si všímam najmä nežnejšie pohlavie (Hmm, nežnejšie J No nepredstavujte si žiadne biele veci, ale skôr reťaze a topánky s nejakou tou tvrdšou špičkou, nie sme predsa na vystúpení Girls Aloud). Vonku ale i dnu zúri máj, čo sa prejavuje okrem toho, že je všade kopec lásky aj tým, že ku converskám a martenskám si naše slovenské devy začínajú obliekať to, po čom sa nám mužom v zime tak cnie.
23:03 Čuduj sa svete alebo možno aj nie, kapela dohrala po 40 minútach. Asi ich nebaví hrať dvojhodinový koncert pre ôsmych ľudí (Áno, presne toľko ich tu vydržalo až do konca, napríklad dvoch totiž musela vyhodiť SBS-ka). Bežíím. Z povrazníckej mi ide posledný bus a ak ho stihnem, tak sa vyhnem miestnym feťáckym taxikárom alebo sa nebudem terigať cez Slavín a trpnúť, či ma po ceste len okradnú alebo aj znásilnia a potom predajú na orgány.
sobota 15. marca 2008
„Mám jizvu na rtu“
Byť slobodný je synonymom mladosti. Práve v rokoch s koncovkou –nácť je život definovaný láskou, nenávisťou, šťastím i utrpením, ktoré sú aj vo mne navždy hlboko zapísané. Už nikdy nebudem konfrontovaný s prvým jointom, prvou opicou, sexuálnymi dobrodružstvami o ktorých sa nehovorí, návrhom na dvojku zo správania ani citmi, ktoré sa u nás „dospelých“ už akosi nenosia.
piatok 7. marca 2008
Dievčatá, hruška a veľa dažďu so snehom
BTW: Táto miniúvaha vznikla po tom, čo som začiatkom februára 2008 absolvoval štvordňové sústredenie finalistiek súťaže krásy Miss Slovensko 2008 v Aquaparku Tatralandia. Je teda otázne, či som preto zaujatý alebo naopak, nanajvýš objektívny...
pondelok 4. februára 2008
Rozprávka
Bojíte sa rutiny ? Vitajte na Zemi...
nedeľa 20. januára 2008
East of Eden
Pohárik po poháriku som upadal do kómy, v ktorej sa na povrch derie jedno z mojich druhých, či tretích ja. Veci sa vtedy dejú akosi inak. Jednoduchšie, priamo. Je to pre mňa svet, ktorý sa podobá snu, nie pre jeho nekonečnú krásu, ale preto, že si ho podobne ako sen na druhý deň z väčšej časti nepamätám. Neriešim vtedy problémy, odosobňujem sa a všetko mi je ľahostajné. Po vypití troch fľašiek všeličoho sme sa všetci piati presunuli do podniku, ktorým sa niesli vlny hudby z minulého storočia. Po príchode dnu som okamžite uviedol do života pravidlo o tom, že kto má veľa chce ešte viac a objednal som pre seba a kamarátku rovno štyri poháriky. To, že bude pre mňa problémom udržať sa na uzde ak som v obkolesení toľkých dievčat mi bolo jasné už dávno predtým než moje telo vstrebalo viac ako pol litra liehovín.
Moje predpoklady sa do bodky vyplnili. Výmena DNA medzi mnou a mnou vybranou slečnou prebehli niekoľkokrát. Nezabudli sme si samozrejme skontrolovať ani podkožný tuk a náš prieskum prerušil až dj, ktorý pred piatou hodinou rannou zahlásil koniec hudobnej aj akejkoľvek inej produkcie. Naše kroky potom smerovali na susednú diskotéku, kde som si objednávkou ďalších shotov overil ako je na tom môj žalúdok, pečeň a peňaženka. Podľa informácií mojich spolubývajúcich sa moja telesná schránka dokotúľala na izbu niekedy pred šiestou hodinou ráno.
Spánok, ktorý bol vykúpením z divokej noci, sa skončil okolo trinástej hodiny. Práve vtedy som tiež zistil, že som mal už niekoľko hodín trčať v práci. Hodil som teda na seba veci z najbližšej stoličky a rýchlosťou svetla som upaľoval do práce. Počas behu som si kúpil jedlo na celý deň, ktoré predstavovala jedenapollitrová fľaša perlivej (nie minerálnej) vody. V mojej superpráci mi neskorý príchod nikto nevyčítal. Moja superšéfka mi oznámila dokonca zaujímavú novinku, niekoľkokrát mi v to ráno volala a zakaždým som ju zrušil a spal ďalejJ Zvyškový alkohol bolo následne cítiť len v článku, v ktorom som napísal, že gitara má štyri struny...
Po práci som telefonátom zisťoval aké citové straty zanechala moja nočná jazda u osoby, ktorá mi je už dlhšiu dobu najbližšia. Priznanie o úlete som ale neľutoval, uspokojil ma alibistický pocit priznania sa. Myšlienky, ktoré sa mi preháňali hlavou som odložil nabok a s hnusným kebabom, ktorým som prerušil celodenný detoxikačný pôst som sa pobral do filmového klubu. Nádherná adaptácia knihy Johna Steinbecka vo filmovom spracovaní režiséra Eliu Kazana v hlavnej úlohe s charizmatickým Jamesom Deanom u mňa vyvolala zamyslenie sa nad zmyslom rodiny a rodinných vzťahov. Opäť som si raz uvedomil aké obrovské šťastie mi život doprial v osobách, ktoré tvoria moju najbližšiu rodinu. Podmienky, v ktorých som vyrastal sú závideniahodné. Nie z nepodstatného materiálneho hľadiska, ale z toho citového, na ktorom je postavený život každého z nás.
Po filme v spoločnosti môjho kamaráta, filmového fajnšmekra (ktorý ale neuznáva Kim Ki-DukaJ), som sa presunul na internát, kde som poupratoval bodrel poslednej noci. Hlad po hudbe som zasýtil koncertom skupiny Coldplay z kanadského Toronta a dokumentom End of the Century, ktorý mapuje históriu kapely Ramones, zoskupenia, ktoré si už dlhé roky beriem do úst len a len z úctou. Krátko pred polnocou som odmietol návrh susedov na výlet do ríše fantázie, do ktorého by sme sa dostali pomocou tej čarokrásnej aj keď večne vysušenej rastlinky. Téhácéčkový smiech u susedov v pozadí a pesnička Eddieho Veddera Society sú bodkou za ďalším dňom môjho života, ktorý za sebou zanechal množstvo otáznikov a výkričníkov, no len veľmi málo bodiek...
utorok 1. januára 2008
yEAR 2007
pondelok 3. decembra 2007
Subclub´s Robots (in Disguise?)
Subco bolo podľa mojich aktuálnych matematických výpočtov plné asi zo štyroch pätín. Čakalo sa na dve dievčatá, ktoré by nám mali podať lyricko-neviemaký prednes o tom, že sex nás robí blšími. No commentJ Koncert Robots in Disguise má príjemne prekvapil. Už od začiatku servíruje britsko-nemecké duo doplnené o bubeníka v pozadí punkový nárez s výrazom punku vlastným. Gestá pohŕdania striedané gestami od ucha k uchu prinútili aj moje pery, aby sa rozšírili. Aj keď to celé bolo okrem koncertu aj šou, ani chvíľu mi to nepripadalo trápne, čí prehnané. Stage-diving, keď ste si mohli chytiť ňadro punkerky z hudobne nemožnej krajiny, akou Nemecko v mojich očiach je, bolo len ďalším spestrením sobotňajšieho koncertu.
Celú atmosféru večera dokresľovali úžasné oblečení emo ľudia rôzneho veku a asi aj zmýšľania. Mohli ste vedľa seba spozorovať bielu svadobnú sukňu, koženú bundu, netopiera vo vlasoch, ale aj speváka (coca-cola popovej?) kapely Peoples. Staré ošúchané kto nebol, môže ľutovať ale nie je to pravé orechové, čo chcem napísať. Ponoriť sa do tejto hudobnej vlny sa nedokáže každý. Musíte byť fanúšik alternatívy, mať rád čiernobielu kombináciu, bývať v našom hlavnom meste a spĺňať podmienku bytia nad vecou. A ideálne by bolo ak by ste boli nádherne pôsobiace čiernovlasé dievča s bielym tričkom, na ktorom bude nápis Sex Has Made Me Stupid...
::::::::Robots in Disguise(GER/UK) + Sporto(CZE)/Subclub, Bratislava/ 24.Nov.2007::::::